– 1 –

Pani Evanilde Silveirová manželka pána X Silveiru vyzerá na sedemdesiatpäť no určite nemá toľko. Niežeby bola životom taká opotrebovaná hoci určite nemala a určite nemá ľahký život. Ale usmieva sa ako keby ju nič netrápilo. Nie je teda opotrebovaná je to jednoducho len taká fajta. Drobná suchá vráskavá žena. Vrtká a plná energie. Vždy má plán.

Jej pokožka je bledá črty ostré. Je činorodá lebo pochádza z juhu a jej rodičia boli Nemci alebo to boli potomkovia nemeckých prisťahovalcov. Nezáleží na tom. Pani Evanilde aj tak nerozpráva po nemecky. Prečo sa nemeckí prisťahovalci usídľovali väčšinou v južných štátoch Brazílie? Pravdepodobne asi kvôli priaznivejším poveternostným podmienkam. Práve tam sa totiž nachádzajú najchladnejšie časti krajiny. Celkom dobre si viem predstaviť že Nemci ktorí sa pripravovali na presun do Brazílie starostlivo preskúmali klimatické podmienky. Alebo ide len o náhodu. Prečo nie.

Pán Genaro Silveira je chemický inžinier. Teda niežeby mal vyštudovanú univerzitu alebo niežeby mu udelil niekto titul inžiniera. Hovorím hlúposti. Pomotalo sa mi to. Nikto nepovedal že je inžinier. Nikoho som v skutočnosti nič také vravieť nepočul. Jeho dcéra Auricídia najmladšie dieťa pani Evanilde Silveirovej a pána Genara Silveiru vydávala sa pred týždňom povedala že jej otec je chemik. Myslím že ak v Európe niekto povie o niekom druhom že je chemik tak to znamená že ten druhý má vyštudovanú vysokú školu. Tuto to tak nie je. Tu môže byť chemikom ktokoľvek kto sa naučil určitým spôsobom miešať určité chemikálie. Kde sa to niekto naučí? Predstavujem si že sa usporadúvajú kurzy domácej prípravy čistiacich prostriedkov. Takáto znalosť ak človek príde o zamestnanie môže niekomu zachrániť existenciu.

Auricídia dcéra pani Evanlide a Genara Silveirovcov vraví že brazílsky človek sa nikdy nestratí. Keď príde o jednu prácu rýchlo si nájde druhú. Vynájde sa. Pustí sa do čohokoľvek. Začne piecť koláčiky vezme stolík stoličku postaví sa na ulicu posadí sa na stoličku za stolík a predáva. Alebo začne susedom predávať prostriedky na čistenie čohokoľvek. Stávalo sa mi že keď som prišiel k Silveirovcom vo vchode mali položenú prázdnu plastovú nádobu bandasku alebo fľašu. To znamenalo že pán Silveira má prázdnu nádobu naplniť čistiacim prostriedkom. Neviem či tie prázdne nádoby boli nejako označené alebo nie. Netuším odkiaľ mohol pán Silveira vedieť pre koho má nádobu naplniť. Pán Silveira však určite má metódu. S kunčaftom sa potom vyrovnajú neskôr. Určite ide o zvyk udržiavaný celé roky možno desaťročia.

Celý článok si môžete prečítať v novom vydaní časopisu Vlna