>>>
Skryť

Vlna

urbánny splietací mág

Novotvar 2017


PROGRAM

 

30.11. POĽSKÝ INŠTITÚT

17.00 | Józef Czechowicz: Balada z tamtej strany |
Krst slovenského vydania knihy. Hostia: Marian Andričík a Zbigniew Machej

19.00 | Literárny večer |
Aleksandra Zielińska (PL) | Roland Orcsik (HU) | Marcel Lacko | Ivana Gibová | Mária Modrovich | Denisa Fulmeková

21.00 | Cafe Kút |
Nada El – DJ Set | Rezidentná
DJ-ka z Nuspirit Clubu hrá techno a minimal.

 

1.12. A4 | Karpatská 2

17.00 | Diskusia | Medzižánrové prepojenia poézie |
Nora Ružičková | Petra Fornayová| Zuzana Husárová | Moderuje Michal Tallo

18:00 | Básne 2017 |
Krst zborníka literárnej súťaže.

19:00 | Literárny večer |
Jitka N. Srbová (CZ)| Katarína Kucbelová|Ásta Fanney Sigurdardóttir (ISL) | Marek Torčík (CZ)
| Zbigniew Machej (PL) | Juliana Sokolová

20:45 | Michal Tallo & Nada El: Prežívanie boha (performance) |
Ja však nie som slobodný vo svojich gestách, vo svojich slovách, záľubách. Nerád o tom hovorím, no je to pravda.

21:00 | Art Debut | Peter Brezňan: Skúsenosti týchto dní (zvierat)
Predstavenie debutovej zbierky básní

22:00 | Koncert | 100 Múch
Banskobystrická legenda po rokoch opäť v Bratislave!

 

2.12. | KAŠTIEĽ BUDMERICE

19:00 | Literárny večer |
Ásta Fanney Sigurdardóttir (ISL) | Zbigniew Machej (PL) | Aleksandra Zielińska (PL) | Roland Orcsik (HU) | Marek Torčík (CZ) | Peter Šulej | Peter Brezňan | Michal Tallo | Michal Habaj

 


AUTORI

Józef Czechowicz (1903 – 1939), jedna z popredných postáv poľskej medzivojnovej poézie a básnickej avantgardy. Autor siedmich básnických zbierok, spolu s Czesławom Miłoszom predstaviteľ katastrofického prúdu v poľskej poézii. Czechowiczove básne sú nezvyčajné koncentráty lyrizmu. Vo väčšine z nich nastáva špecifická, harmonická syntéza významov a prostriedkov básnického výrazu, ktoré tie významy evokujú. Ale ešte viac než významy básnik evokuje pocity a nálady, privolavané je to, čo je nevyjadriteľné a nejasné. Konkrétno prízemnej, provinčnej každodennosti sa tu magickým spôsobom spája s majestátnym tajomstvom vesmíru, túžbou po láske s vedomím nevyhnutnosti smrti, politické presvedčenia s metafyzickými ideami, sukromná mytológia s tajomnou prefiguráciou osudu. Vyber Balada z tamtej strany je prvým slovenským knižným prekladom Czechowiczovej poézie.

Aleksandra Zielińska (1989), absolvovala Farmaceutickú fakultu Jagelovskej univerzity, v súčasnosti študuje grafiku na Fakulte umení Pedagogickej univerzity v Krakove. Je autorkou dvoch románov: Alicin prípad (Przypadek Alicji, 2014), ktorý bol nominovaný na cenu Conrad i cenu Stefana Grabińského a Bura a šialenstvo (Bura i szał, 2016 ), ktorý bol nominovaný na cenu Witolda Gombrowicza. Jej treťou knihou je zbierka poviedok Žubrienky a krtince (Kijanki i kretowiska, 2017).

Aleksandra Zielinska

Roland Orcsik (1975), pochádza z bývalej Juhoslávie. Od roku 1992 žije v Maďarsku. Je odborným asistentom na Inštitúte slovanských filológií Szegedskej univerzity. Píše básne, eseje, štúdie, kritiky a zároveň prekladá z juhoslovanských jazykov. Od roku 2011 je jedným z redaktorov literárneho časopisu Tiszatáj. Za svoje diela získal viacero literárnych ocenení: 2004 cenu Györgya Faludyho, 2007 cenu Ervina Šinka, 2010 cenu Jánosa Sziveriho, 2017 cenu Gejzu Csátha. Vydal zbierky básní: Odhrdzovač (Rozsdamaró, 2002), Tvárou k mesiacu (Holdnak, Arccal, 2007), Mahler stiahnutý (Mahler letöltve, 2011), Trisekcia (Harmadolás, 2015). V roku 2016 vydal svoj prvý román Fantómové komando (Fantomkomanndó). Je členom hudobných skupín Médeia Fiai a Lajka.

Roland Orcsik

Marcel Lacko je básnik, filmár, kultúrny aktivista a redaktor časopisu ENTER. Jeho básnická tvorba bola preložená do anglického, slovinského, maďarského, poľského a českého jazyka. Režíroval celovečerný film Zrkadlo a krátky film New Left; je autorom divadelnej hry Moderná láska. Debutoval básnickou zbierkou Hľadanie autora (2016, EDPK). V súčasnosti pracuje na rukopise románu.

Marcel Lacko

Ivana Gibová (1985, Prešov) vyštudovala odbor Slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013), ktorá v ankete Knižnej revue získala cenu Debut roka. Jej novela Bordeline (2015) sa stala predlohou pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka. So svojou zatiaľ poslednou knihou Barbora, boch & katarzia (2016) sa ocitla vo finálovej desiatke ceny Anasoft litera. Žije najmä v Bratislave.

Ivana Gibová

Mária Modrovich (1977), pochádza z Bratislavy, je absolventkou Filozofickej fakulty UK. V roku 2011 debutovala zbierkou poviedok Lu & Mira, nasledoval krátky román Tichý režim (2013). Jej prozaické a publicistické texty vyšli v periodikách na Slovensku, v USA a vo Veľkej Británii. Flešbek je jej tretia kniha.

Mária Modrovich

Denisa Fulmeková vyštudovala žurnalistiku na FiF UK v Bratislave. Je v slobodnom povolaní, venuje sa publicistike a literárnej tvorbe. Doposiaľ vydala štrnásť kníh. Z bibliografie: zbierka básní Som takmer preč (2004), romány Dve čiarky nádeje (2006), Jedy (2007), Topánky z papiera (2009), Materská (2011), Štrikovaní frajeri (2015), poviedkový cyklus Posledná polnoc v Pivonke (2013), sprievodca poverami Magická sila bylín (2014), sprievodca sviatkami Magická sila sviatkov (2014). Minulý rok jej vyšiel román Konvália s podtitulom Zakázaná láska Rudolfa Dilonga.

Denisa Fulmeková

Jitka N. Srbová (1976) Vlastným menom Jitka Bret Srbová. Vyštudovala bakalársky program na FHS UK. Publikovala časopisecky, na internete pod nickom Natasha, básňami je zastúpená v niekoľkých zborníkoch. Vydala básnické zbierky Někdo se loudá po psím (Dauphin, 2011), Světlo vprostřed těla (Dauphin, 2013) a Les (Dauphin, 2016). Pracuje ako reklamná textárka, žije v Hořovicích.

Jitka N. Srbová

Katarína Kucbelová (1979) je jednou z najvýraznejších slovenských poetiek. Študovala filmovú dramaturgiu a scenáristiku na FTF VŠMU. V minulosti sa venovala organizovaniu literárnych akcií a manažovaniu kultúrnych projektov. V roku 2006 založila literárnu cenu za prózu Anasoft Litera, ktorú do roku 2012 aj viedla. Je autorkou štyroch kritikou mimoriadne priaznivo prijatých kníh poézie: Duály (2003), Šport (2006), Malé veľké mesto (2008) a Vie, čo urobí (2013). Jej básne boli preložené do desiatky jazykov a sú uverejňované v zahraničných zborníkoch poézie a antológiách. V súčasnosti je autorkou na voľnej nohe a venuje sa svojej rodine.

Katarína Kucbelová

Ásta Fanney Sigurdardóttir, poetka, multimediálna umelkyňa a performerka. Absolvovala Islandskú akadémiu umenia. Vo svojej tvorbe prepája poéziu s vizuálnym umením a performance. Je laureátkou islandskej literárnej ceny Ljódstafur Jóns úr vör. Svoje diela vystavovala na výstavách na Islande, vo Fínsku, Dánsku, Švédsku i v Čechách. Ako performerka vystupovala na festivaloch na Islande, v Dánsku, Anglicku, Írsku, Škótsku, Francúzsku i Taliansku. Je autorkou štyroch kníh poézie.

Ásta Fanney Sigurdardóttir

Marek Torčík (1993, Přerov) žije v Prahe, kde momentálne študuje na katedre Anglofónnych literatúr a kultúr. Je autorom básnickej zbierky Rhizomy (2016, Nakladatelství Šimon Ryšavý), básne a prózu publikoval napríklad v časopisoch Host, Tvar alebo Psí Víno.

Marek Torčík

Zbigniew Machej (1958), poľský básnik, prekladateľ a esejista. Pochádza z Cieszyna, starého sliezskeho mesta na poľsko-česko-slovenskom pohraničí. Vyštudoval polonistiku a religionistiku na Jagelovskej univerzite v Krakove. V osemdesiatych rokoch minulého storočia spolupracoval s poľskou demokratickou opozíciou a nezávislými vydavateľstvami. Okrem iného bol aktivistom disidentskej poľsko-československej Solidarity. Po roku 1989 pracoval ako nezávislý novinár, venoval sa manažmentu kultúry a pôsobil ako diplomat – viac ako deväť rokov ako zástupca riaditeľa Poľského inštitútu v Prahe, neskôr ako riaditeľ Poľského inštitútu v Bratislave a zástupca riaditeľa Medzinárodného vyšehradského fondu.
Básne začal publikovať v roku 1980. Jeho prvá kniha Smakosze, kochankowie i płatni mordercy (Labužníci, milenci a nájomní vrahovia) vyšla v roku 1984. V osemdesiatych rokoch publikoval predovšetkým v nezávislých a emigrantských vydavateľstvách. Je autorom štrnástich básnických zbierok pre dospelých  (okrem iného Legendy pražského metra, Prolegomena, Spomienky z modernej poézie, Básne proti zdaňovaniu poézie, Zima v malom meste na hranici, Temný predmet služby) a dvoch zbierok pre deti (Príhody prírody, Hmyzizmy a špinérie). Do poľštiny preložil a vydal výber piesní Juraja Tranovského Georgius Tranoscius, Pieśni duchowe.

Zbigniew Machej

Juliana Sokolová (1981) je poetka a filozofka. V r. 2013 vo vydavateľstve Fra vydala zbierku básní My house will have a roof / Môj dom bude mať strechu. Na festivale bude čítať z rukopisu pripravovanej knihy Fyzkultúra. Žije v Košiciach, prednáša na Fakulte umení. V Kine Úsmev je kurátorkou čítaní a premietaní Literatúra a film.

Juliana Sokolová

Michal Tallo, pôsobí ako interný doktorand na FTF VŠMU v Bratislave. Organizačne pracoval na niekoľkých filmových festivaloch, je redaktorom časopisu Vlna, programovým riaditeľom Kina KLAP a organizátorom literárneho projektu Medziriadky. Básne, kritiky a texty o filmoch publikuje v časopisoch (Vlna, Glosolália, Vertigo, RAK, Host, Kino-Ikon, .týždeň) a v rozhlase (Rádio_FM, Rádio Devín). V roku 2016 vydal debutovú zbierku básní Antimita.

Michal Tallo

Peter Brezňan (1978, Rožňava), vyštudoval estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde získal i PhD. Dlhodobo sa aktívne venoval divadlu. V súčasnosti „na voľnej nohe“ publikuje odborné články, spoluorganizuje vedecké konferencie. Je editorom zborníka Umenie a estetično ako sociálne a autonómne fakty. Aktuálnosť diela Jana Mukařovského (2017). Jeho básne boli publikované v časopisoch Vlna, Romboid, Rak i Tvar. V roku 2016 získal v literárnej súťaži Krídla Ivana Laučíka uznanie za poéziu. Zbierka básní Skúsenosti týchto dní (zvierat) (2017) je jeho knižným debutom.

Peter Brezňan

Peter Šulej sa narodil v roku 1967 v Banskej Bystrici. Doteraz mu vyšli básnické zbierky: prvá trilógia Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998), v jednom vydaní ako Prvá trilógia (2010) a tzv. Modrá trilógia Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008). Je spoluautorom projektu Generator x: Hmlovina (1999) a autorom dvoch zbierok sci-fi poviedok: Misia (1995), za ktorú získal Cenu Karla Čapka za najlepšiu novelu a Elektronik Café (2001). V roku 2003 mu v Katovickom vydavateľstve Ars Cameralis vyšiel výber z poézie pod názvom Wierzse. Je spoluautorom štyroch tanečných predstavení: Love In Bilingual Motion (námet, texty 2004) a Anjel 2 (koncept, texty, 2008), Všetko, čo mám rada (texty, 2012) a Objekty výskumu (koncept, 2013). V roku 2009 mu vyšiel vo vydavateľstve LCA román História. V roku 2013 vychádza Generator x_2: Nové kódexy v autorskom zložení Habaj / Macsovszký / Šulej. Je aj autorom viacerých rozhlasových hier. Jeho poézia a próza bola preložená do mnohých európskych jazykov a odznela na medzinárodných festivaloch. Naposledy výbery z jeho poézie knižne vyšli v chorvátskom preklade pod názvom Povratak velikog romantičara (2013) a v macedónskom preklade pod názvom Industrijalna ljubav (2015). Autor je jedným z hlavných predstaviteľov experimentálnej poézie. Je šéfredaktorom časopisu o súčasnej kultúre a umení Vlna. Posledná zbierka poézie vyšla na konci roku 2014 s názvom Nódy. V roku 2015 mu vyšiel román Spolu (nominácia na cenu Anasoft litera). Žije v Bratislave.

Peter Šulej

Michal Habaj (1974) básnik a literárny vedec. Vydal básnické zbierky 80-967760-4-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2004), Michal Habaj (2012) a Caput Mortuum (2015). Pod gynonymom Anna Snegina publikoval zbierky poézie Pas de deux (2003) a Básne z pozostalosti (2009); je jedným zo spoluautorov básnického projektu Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013). Je tiež spoluautorom medzinárodného projektu The European Constitution in Verse (2009). Jeho básne boli preložené do väčšiny európskych jazykov a zaradené do mnohých zahraničných antológií a výberov. Je autorom vedeckých monografií Druhá moderna (2005), Model človeka a sveta v básnickom diele Jána Smreka (2013) a Básnik v čase. Smrek – Lukáč – Novomeský – Poničan (2016).

Michal Habaj

 


HUDOBNÍ HOSTIA

Nada El
Rezidentná DJ-ka z Nu spirit Clubu je na hudobnej scéne aktívna už niekoľko rokov. Jej pohľad na hudbu je dokonale striktný a drží sa v hladinách techna a minimálu.

100 Múch
Muchy sú späť.
Po 4 rokoch, 3 deťoch, 2 albumoch (skupina Adela: Pozvanie do vane a Maca a Kapela roka: Platňa roka) a 1 luxusnom večierku sa členovia skupiny Sto múch opäť stretli v skúšobni.
Niekoľko rokov dospelého života v rolách matiek, otcov, manželiek, manželov, milencov, opustených milencov, navrátených milencov, umelcov na voľnej nohe, učiteľov, psychologičiek, hercov, herečiek a záhradkárov začiatočníkov…im prinieslo nápad, že to chce vyslovene nejaký úlet.
A tak vám chcú, obohatení životnými skúsenosťami (ale aj vráskami a kilami navyše), zaspievať a zatancovať svoje piesne o láske … o láske…

100 múch