Scenár, napísaný pre Činohru Divadla J. K. Tyla v Plzni sa zaoberá búrlivými udalosťami, ktoré nasledovali po vyhlásení menovej reformy 1. júna 1953. V Plzni sa strhla silná vlna protestov a hoci podobné protesty prebiehali aj v iných mestách, boli omnoho menšieho rozsahu a omnoho viac pod kontrolou represívnych zložiek. Demonštrácia, označovaná ako Plzenské povstanie, bola reakciou na lži, sprevádzajúce prísne utajovanú reformu, o ktorej prípravách nič netušila ani väčšina vysokých straníckych kádrov. Jej iniciátormi boli predovšetkým robotníci. K nim sa pridávali tradiční odporcovia režimu, skupiny vyvlastnených či perzekuovaných obyvateľov, ale i oddaní komunisti, ktorí sa cítili podvedení vlastnou stranou. Demonštranti v Plzni takmer na celý deň ovládli mesto. Navečer, keď privolané posily z Prahy dostali situáciu späť pod kontrolu, bol zorganizovaný protipochod, ukážka moci a oslava vládnucej strany, ktorý sa končil symbolickým odstránením sochy T. G. Masaryka z centra Plzne. Najviditeľnejšími tvárami protipochodu boli herci činohry plzenského divadla. Príbeh plzenskej revolty bol už rozprávaný z rôznych uhlov. Pre divadelnú inscenáciu sa ukazovalo zaujímavé rozprávať príbeh niektorých členov súboru a divadla, dodnes stigmatizovaného (a traumatizovaného) viditeľnou účasťou v protipochode. Niektorým vtedajším prominentným komunistom z radov hercov boli pripisované rôzne akcie v priebehu protidemonštácie, hercovi Josefovi Větrovcovi dokonca strhnutie sochy TGM. Symbolom udalostí, ktoré priniesli mnoho osobných tragédií, vysťahovanie celých rodín a stovky uväznených, sa stala táto strhnutá socha, respektíve obraz herca, strhávajúceho gigantickú sochu, tradovaný iba rozprávaním, pretože žiadna fotodokumentácia z akcie neexistuje. Pre divadelný scenár sa stal ústredným príbeh herca Bohumila Vávru. Nesmierne talentovaný a divákmi milovaný predstaviteľ titulných rolí sa kriticky staval ku nastupujúcej dominancii nekvalitných hier socialistického realizmu v repertoári divadla. Umelecké dôvody tejto argumentácie boli interpretované politicky a Vávra sa dostával do nemilosti straníckych orgánov ale i niektorých kolegov. Jeho účasť v demonštrácii bola pre vedenie divadla ideálnou príležitosťou na jeho odstavenie a pre jeho kolegov problémom, pred ktorého riešenie boli nečakane postavení. Príbehy ľudí, úzko alebo vzdialene spojených s príbehom Bohumila Vávru, sa stali predlohou pre fıkciu o divadle, peniazoch a morálke, pre grotesku o pamäti. Inscenácia mala premiéru 31. októbra 2015 na Malej scéne Nového divadla v Plzni.