Vlna

urbánny splietací mág

Niekoľko slov s autorom

Text: Mária Kozelnická
Foto: Youtube.com

Rozhovor s Thanasisom Valtinosom

Štylistická škála vašich diel je natoľko široká, že sa pohybuje od textov, ktoré reprodukujú ľudový rozprávací štýl, až po útrž-kovitosť, ktorú možno charakterizovať akopostmodernú. Čo vás pri písaní vedie viac,umelecko-technický zámer alebo vaše osobné zážitky?

Odpoviem pomocou locus communis: spisovateľje spútaný jazykom, ktorým píše, miestom, v ktorom žije, a zaiste vplyvom historických okolností.Toto sú podmienky jeho autoreflexie. Jeho úlohouje dať tvar démonom, ktorí v ňom tancujú. Robíto pomocou vymýšľania príbehov. Príbehy musia fungovať, musia byť zaujímavé. Toto možnodosiahnuť pomocou jazyka. V tejto oblasti somsa veľa naučil z ľudových rozprávok, z biblickýcha iných náboženských textov taktiež. Obidva druhy sú ukážkové.
Druhé locus communis: Autor je úplne integrovaný vo svojich hrdinoch. Jeho hrdinovia sú onsám, aj keď len do určitej miery. Vlastné životnéskúsenosti sú v tomto prípade iba základom.Avšak spôsob, ktorým sa vyjadrí, ktorým sa uskutoční táto práca, je krízovým bodom.

 

Vo väčšine vašich diel pozorujeme obrat lineárnej narácie. Má to súvislosť s vašou prá-cou scenáristu?

Obyčajne paralelizujeme fılm s literatúrou. V obidvoch prípadoch existuje príbeh. (po novom „story“), ktorý sa má rozvinúť, hrdinovia, ktorí v sebedoslova nesú tento príbeh. Ale tu sa podobnostikončia. Kinematografıa hovorí celkom odlišnýmjazykom, má svoju vlastnú gramatiku, vlastnúsyntax. Zaiste, kým to dosiahla, tematologickyúplne vykradla literatúru. Posledné desaťročiazačala nachádzať svoju vlastnú tvár. Vzájomnývzťah týchto dvoch umení ovplyvnil ich vyjadrovacie prostriedky. V literatúre sa už napríkladnevyskytujú dlhé opisy miest a osôb. Vnímaniečasu a zaobchádzanie s ním sa pozmenilo. Totovšetko súvisí s nutnosťou akčnosti textu. Textu,ktorého aj uvedená skutočnosť viedla k hľadaniunových foriem.

 

Vo väčšine vašich diel, z ktorých niektorépatria k tým najlepším (zostup deviatich,orthokosta), je hlavným hrdinom gréckaobčianska vojna (1946 – 1949). V čom spočívaváš neprestajný záujem o túto historickúudalosť?

Roky mojej mladosti zatienili vojny. Predovšetkýmobčianska vojna. Priniesla so sebou mnoho utrpení. Hovorí sa, že spisovatelia čerpajú predovšetkým z rozsiahleho množstva príbehov rokovsvojho dospievania. Je to obdobie túžob, snívajúa obyčajne sú vo všetkom absolútni a nekompromisní. Je to tiež obdobie veľkých lások…a veľkých otáznikov. Rád by som ešte dodal, žeistý silný pocit morálneho charakteru, zmyselpre spravodlivosť, sa im stáva nevyhnutným prenarábanie s časom. Jednoduchšie povedané: preživotný štýl, ktorým trávia, žijú svoj život.

 

Hoci vrcholní grécki básnici (kavafis, seferis, elytis, ritsos) sú svetovo známi, najvýznamnejší grécki prozaici (s výnimkou nikosa kazantzakisa) nemajú v zahraničí taký ohlas, ako by sa očakávalo. Čo si myslíte, žeje toho príčinou?

Sila jazyka je analogická s jeho silou ekonomickoua s počtom ním hovoriaceho obyvateľstva. Gréckyjazyk má rozsiahlu minulosť a značne obmedzenúprítomnosť. Na smrť závidím svojim anglofónnym a hispanofónnym kolegom. O Číňanoch aninehovorím. Poézia má v sebe istý jas a to ju robíprivilegovanejšou v porovnaní s prózou, čo sa prekladov týka. Sláva Kavafısa sa zakladá na jeho154 básňach. To stačí. Básne sú uverejňovanév periodikách a vychádzajú v malých zväzkoch.Tiež by som povedal, že sa vždy obracajú na verejnosť informovanú – element, ktorý považujemza rozhodujúci. Pochopiteľne, nechcem opomenúťniektoré iné parametre.
Román, aby bol vhodne preložený do iného jazyka, si vyžaduje svoj čas, tým aj námahu a napokoni peniaze. Existenciu schopných prekladateľov,napr. mechanizmus výberu a presadenia prísluš-ných kníh. Toto sú len vonkajšie faktory tejtochúlostivej záležitosti. Existujú aj iné prvky, napríklad kultúrne, historické, spoločenské, ktoréhrajú dôležitú úlohu pri preklade literatúry z jedného jazyka do druhého. Toto všetko sa uskutoč-ňuje v súlade s prísnym princípom interkomunikácie.

 

Myslíte si, že grécki prozaici dokázali dostatočne zobraziť ekonomickú a etickú krízu,v ktorej sa dnes nachádza vaša krajina?

Každopádne: nie. Niekoľko málo pokusov, ktorésa objavili, by som skôr charakterizoval ako nezrelé.

 

Čítali ste slovenských alebo českých autorov?

Áno, ale celkom nesystematicky: čítal som germanofónneho Kafku uprostred zvláštnej existenciálnej klímy. Hrabala, u čitateľov obľúbeného Dobrého vojaka Švejka od Haška. GallofónnehoKunderu, ktorý je tiež veľmi „v móde“, hádam ajniekoľkých ďalších. Tiež vášho bývalého prezidenta Václava Havla.THANASIS VALTINOS sa narodil v roku 1932 v Kinurii na Peloponéze a je jedným z najvýznamnejších súčasných gréckych autorov. Pri vstupena literárnu scénu v roku 1963 vzbudil veľkýzáujem uverejnením novely, ktorá predstavujeprvé v rade ďalších diel, v ktorých sa inšpirovalgréckou občianskou vojnou (1946 – 1949). Psychologický profıl charakterov postáv v ich každodennosti predstavuje jednu z častí jeho tematiky,obzvlášť v dielach so sociálnou a ľúbostnou problematikou, v ktorých sú jeho hrdinovia zobrazení v obdivuhodnej kombinácii naturalistickejpriezračnosti a psychografıckej jemnocitnosti.Próza T. Valtinosa predstavuje širokú štylistickúškálu od reprodukcie prejavu, v ktorom sledujelineárnosť ľudových narácií, až po neucelenosťa fragmentárnosť kompozície – niektorí ju charakterizujú ako postmodernú – kde sa navzájommiešajú rôzne druhy, literárne a mimoliterárne,takže je ťažké zaradiť ho do konkrétneho literárneho prúdu.
Thanasis Valtinos je držiteľom mnohých literárnych ocenení. Je členom Aténskej akadémievied.
Hlavné diela: Zostup deviatich (1963), SynaxárAndreasa Kordopatisa (1972), Závislosť od nikotínu(2003), Modré, tmavomodré, takmer čierne (1985),Údaje desaťročia ’60 (1989), Orthokosta (1994).