Warner music 2015

Keď som vkladal do prehrávača prvé cd tohto koncertného dvojalbumu so záznamom vystúpenia kapely z O2 arény z roku 2014, moje očakávania boli minimálne. Stromboli boli pre mňa uzavretá kapitola a navyše obal albumu je na hranici gýča. O to viac som bol prekvapený, keď sa na mňa vyvalila energetická smršť, pod ktorú sa podpísali hudobníci pomaly už v dôchodkovom veku. Avšak zdá sa, že dámy a páni zrejú ako víno. Bára Basiková spieva ako za čias Precedensu a Pavlíčkove prsty sú na hranici virtuozity. Rytmika Klaudius Kryšpín a Jiří Veselý je presná, dynamická, jednoducho taká, aká ma byť. A aby sme nezabudli na klávesáčku Vendulu Kašpárkovú, treba povedať, že ju počuť až-až. Dokonca sa mi ani jeho obstarožné sóla nezdali také obstarožné. Prosto zmes novej vlny, progresívneho rocku, metalu a punku v spojení s maximálnym nasadením zafungovala na sto percent. Nahrávku obohacuje príchod hostí, kedysi členov skupiny, v skladbe Ó hory, ó hory. Za mikrofónom Vilém Čok (Pražský výběr), basgitara Vladimír Guma Kulhánek (Etc.) a za klávesami Roman Dragoun (Progress 2, Futurum). Druhý album zachytáva koncert z deväťdesiatych rokov a úprimne povedané, keby som sa nesústredil, ani by som nezaregistroval väčší rozdiel. Aj keď sa niektoré skladby opakujú, skladby sú povyberané tak, aby vlastne tvorili koncertnú Best of Stromboli. Čiže áno, nájdete tam tie najväčšie hity kapely. Po vypočutí recenzovaného albumu som prehodnotil svoj postoj a kapitolu s názvom Stromboli znovu otvoril. Ich posledný album Fiat Lux z roku 2014 síce nemám, ale už idem na to. A čo sa týka Vlniek, tak by si to títo Matadori zaslúžili užiť priam ako v kúpeľoch, avšak ten obal je fakt príšerný. Najvyšší čas zmeniť grafıka.