( K forografickému projektu Ľuba a Moniky Stacho: Obchodná na Obchodnej )

INTRO

Začnem krátkou odbočkou: v americkom fılme Smoke (1995, réžia: Wayne Wang) je výrazná scéna odhaľujúca mnohoročný fotografıcký projekt hlavnej postavy; trafıkanta Auggieho (Harvey Keitel). Nad množstvom fotoalbumov sa skláňa jeho priateľ, spisovateľ Paul (William Hurt), a prezerá si fotografıe, z ktorých každá zachytáva rovnaké miesto; roh tretej a siedmej Avenue, v rovnakom čase; o ôsmej hodine ráno. Fotografıe sú zoradené v albumoch podľa rokov a jednotlivých dní ako akýsi vizuálny archív. Deň po dni reprezentuje atmosféru na rohu ulice, zmenu charakteru počasia, zaznamenáva rozmanité náhodné situácie, postavy a skryté portréty chodcov. Projekt je vo svojej dôslednosti ponímaný ako portrét miesta, ktoré sa nenápadne mení. V každom čase nadobúda iný charakter a na uvedomenie tejto zmeny slúži práve sled momentov, ktoré ju s odstupom času vyjavujú. Fotografıa tu vystupuje ako stratifıkácia času a zároveň ako pamäť miesta. Práve tieto dve funkcie sú kľúčové v kontexte nasledujúceho textu.

VYKROČENIE

Priznávam, že som si na scénu z fılmu, ktorý som videl pred mnohými rokmi, spomenul len nedávno, pri prehliadaní fotografıí v knihe Ľuba Stacha: Obchodná 1984-2014 (Bratislava: Vydavateľstvo O.K.O., 2014) zachytávajúcej výklady na Obchodnej ulici v Bratislave. Ku knižnému projektu sa v tomto roku pridala rozsiahlo komponovaná výstava v Satelite a miestne špecifıcká inštalácia vo vybraných výkladoch na Obchodnej ulici, prezentujúca výber z dlhodobého fotografıckého konceptu (organizátorom projektu je OZ Obchodná ulica a okolie, ObchodnaUlica.sk). Scenáristický príbeh fılmu tu na dobúda reálne kontúry. Je skutočným „mapovaním“ miesta, zmien ktoré sa na ňom počas tridsiatich rokov udiali. Je nielen dôkazom pre mien vizuálnej stránky miest, obchodov, zmien ich funkcií, zachytením štýlu či aktuálnej módy v prípade snímania náhodných chodcov, ale má aj závažnejší, sociohistorický charakter. Fotografıe zaznamenávajú politické premeny, sú dôkazom o udalostiach, ktoré natrvalo determinovali spoločenské prostredie. Ich zvláštnosťou je, že ieto premeny sú evokované skôr nenápadne, cez indexové znaky udalostí. Sú sprítomnené cez vizuálnu a textovú stránku plagátov a agiačných letákov, oznámení a výziev, aranžérsky mi vstupmi, tendenčnými a informatívnymi plagátmi vylepenými pri príležitostiach sviatkov. V iných, až absurdne pôsobiacich zátišiach, sa vo výkladoch objavujú parte zosnulých politických predstaviteľov. Politická zmena roku 1989 prináša odlišnú rétoriku a výzvy k demonštráciám a štrajkom, zatiaľ čo prvé roky slobody aj a vysilnejúceho nacionalizmu a „hejslováctva“. Obdobie rodiaceho sa kapitalizmu zase charakerizuje silný vstup reklamy, nekoordinovaného vizuálneho prekrytia „fasády“ ulice, problém udržateľnosti prevádzok, náhle zmeny majiteľov či vstup veľkých spoločností a obchodných reťazcov. Obchodná ulica je teda miestom, uličnou tepnou, na ktorej pulze je možné vysledovať mnohé premeny celého mestského organizmu.

OBCHODNÁ NA OBCHODNEJ

Rozsiahly a vo svojej fınálnej, prezentačnej po dobe dôsledne koncipovaný výstavný projekt Obchodná na Obchodnej je ťažiskovo určený prezentovaním fotografıckého materiálu z tridsaťročného zaznamenávania parteru a výkladov Obchodnej ulice fotografa Ľuba Stacha. Výrazný podiel na koncepcii a dramaturgii projektu mala autorova žena Monika Stacho, ktorá z celkového množstva, okolo 4 000 fotografıí, roztriedila dokumentárny cyklus podľa jednotlivých 66 popisných čísiel domov. Tým bola určená chronologická, ale aj to pologicky vymedzená koncepcia. Archív podôb jednotlivých výkladov určil možnosť prezentácie založenej na postupných premenách nielen povrchovej stránky – fasád či aranžmánu výkladu, ale aj hlbšej – spoločenskej premeny zviditeľnenej cez „obsah“. Ten bol daný ideovým významom nápisov a sloganov na dobových plagátoch, fotografıckým zaznamenávaním tzv. socialistického konzumu. Na jednej strane dlhé rady a prázdne výklady slúžiace viac ako na prezentáciu tovaru na reprezentovanie ideológie, na druhej strane aktuálnym konzumným spôsobom života determinované preplnené výklady a expanzívne reklamné plochy evokujúce pocit horror vacui. Reprezentatívny výber z cyklu bol vystavený v priestoroch galérie Slovesného centra dizajnu (Satelit). Inštalácia bola podmienená dvoma hlavnými inštalačnými koncepciami. Fotografıe vo vzájomných kontrastoch či juxtapozíciách vyjadrovali premeny jednotlivých obchodných prevádzok. Druhou stratégiou boli tematicky zoskupené fotografıe sprítomňujúce spoločný znak týkajúci sa plagátov, nápisov a „zátiší“ súvisiacich so socialistickými sviatkami (1. máj, 9. máj, VOSR, SNP, 17. zjazd KSČ 1986 a i.), s udalosťami úmrtia (1984 – smrť generálneho tajomníka J. V. Antropova, 1985 – smrť generálneho tajomníka K. U. Černenka) či dôležitými spoločensko-politickými udalosťami (nežná revolúcia) a s nimi súvisiacimi osobnosťami (V. Havel). Z množstva materiálu je zrejmý Stachov záujem o situačné momenty na ulici. Častý je absurdno-komický kontrast medzi názvom obchodu a plagátom vo výklade (napr. v prípade úmrtných oznámení – parte), motív dlhých radov kupujúcich alebo téma pohľadu do výkladu ako symbolického prepojenia ulice s interiérom obchodu, človeka s matériou komodity, ktorá sa cez výklad prezentuje ako exponát. Inštalácia vytvára kontrastný charakter alebo chronologickými posunmi podmienenú premenu miesta, ktorá zároveň, v kontexte súčasnosti, zachytáva dynamický prechod ulice do obdobia kapitalizmu.

Dôležitým faktorom koncepcie je osadenie obrazoviek s prezentáciou fotografıí priamo na ulicu. Zámer vychádza zo snahy vtiahnutia diváka do prostredia, ktoré výstavný projekt reflektuje. V osemnástich vybraných výkladoch bolo možné sledovať takmer 500 fotografıí vrátane doteraz nepublikovaných záberov. Návštevník výstavy i náhodný chodec dostáva príležitosť priamej konfrontácie súčasnosti s minulým obrazom ulice i konkrétneho miesta a prevádzky. Tento aspekt je dôležitý nielen z hľadiska chodca, ale aj identifıkačnej funkcie samotnej prevádzky, ktorá tak odkrýva svoju minulosť i premenlivý, nestály charakter súčasnej Obchodnej. Priestor ulice odhaľuje svoje protirečenia. A to nielen variabilitou obchodných prevádzok, ich rozdielnym zameraním, ale aj pre Bratislavu špecifıckým až multietnickým rozmerom (čínske bistrá vedľa albánskych klenotníctiev, vietnamské butiky v kontraste k tureckým fast-foodom). Obchodná pôsobí ako špecifıcký mikrosvet založený na sociálnych, rasových a v neposlednom rade výrazných vizuálnych kontrastoch. Prechádzkou a vnímaním výkladov s vybranými fotografıckými slidmi z minulosti ulice je zosilnené uvedomenie premien m(i)esta. Výstava Obchodná na Obchodnej je nielen prezentáciou tridsaťročnej systematickej fotografıcko-dokumentačnej činnosti, ale aj snahou postihnúť súčasný a budúci charakter lokality. Otvoriť a rozprúdiť diskusiu o jej kvalitách a, naopak, o možnostiach zmeny a zlepšenia. (Ako pozitívny jav vnímam sprievodné prednášky a diskusie k výstave s architektkou Henrietou Moravčíkovou o urbanistických premenách Obchodnej a architektkou Andreou Bencovou o projektoch, ktoré z rôznych dôvodov neboli na Obchodnej realizované.) Výstava vstupuje do prostredia verejnej občianskej diskusie o možnostiach strategickej koncepcie architektonického i funkčného rozvoja ulice a udržania jej životaschopného charakteru.

VÝKLAD FOTOGRAFIE

Vrátim sa k samotnej podstate výstavy: fotografıám. Koncept časozbernosti je založený na snímaní fasád a výkladov v rôznych časových obdobiach, čím dochádza k uvedomeniu si plynutia skrze premenu snímaného objektu. Fotografıa a čas sú dva pojmy, ktoré spolu neoddeliteľne súvisia. Z môjho pohľadu diváka získavam informáciu o minulosti ulice, o jej výzore v čase, ktorého som nebol súčasníkom (vzhľadom na rok môjho narodenia). Na druhej strane stoja fotografıe, ktoré evokujú a vyvolávajú aj moje spomienky, sprítomňujú ich, vyplavujú.

Filozof Etienne Tassin v štúdii Obrazy neviditeľného – fotografıa a časovosť upozorňuje, že moment fotografıe je odňatím času udalosti. Je jej znehybnením. Fotografıcký obraz paradoxne„teraz“ približuje čosi, čo „včera“ umŕtvil. Ten to paradox je zároveň podmienkou existencie samotnej fotografıe. Tassin píše, že fotografıa poskytuje dôkaz o svete práve tým, že tento dôkaz je pripravený o svet, ktorý má dokazovať. Jednou z jej charakteristických vlastností je uchovanie momentu a tým paradoxne poukázanie na neúprosnosť plynutia času. Balzamuje minulosť s cieľom dnes ju sprítomniť. V prípade dokumentácie je fotografıa skôr vektorom poukazujúcim mimo seba, na jej priebeh a význam. Tento dokumentačný, pamäť a v konečnom dôsledku aj čas obnovujúci princíp je základom Stachovej koncepcie. Samotné fotografıe získavajú na sile práve ich systematizáciou a kontinuitou (hoci viaceré obstoja aj z hľadiska ich výtvarnej kvality). Stávajú sa súčasťou niečoho, čo je pre dokument dôležité; časovosti, ktorá súvisí s naráciou, príbehom. Možno povedať, že dokument je špecifıckou fotografıou, ktorá je poukázaním na udalosť, ktorá sa stala. Dokumentárna fotografıa ukazuje na iné fotografıe a zároveň spomienky. Podnecuje na rozprávanie.

Fenomenológ a fılozof Petr Rezek v texte Dokumetované umění hovorí o potrebe dokumentu (fotografıe) z jedného dôležitého hľadiska. Fotografıcký dokument umožňuje momentu „nezapadnúť“ do zabudnutia, oživuje a udržuje pamäť, pomáha či priam nabáda k hlbšiemu reflexívnemu vnímaniu minulosti a na jej základe aj spoluutvárania súčasnosti. Vo fotografıckom cykle Obchodnej ulice vystupuje fotografıa ako materializovaná spomienka na uplynuté, ale zároveň zadržiava prítomnosť. Vo vizuálnom čítaní sprítomňuje mikrosituácie a momenty úzko zviazané s konkrétnymi historickými či, naopak, banálnymi, každoročne sa opakujúcimi udalosťami. Fotografıcká dokumentácia vyslobodzuje z ničoty zabúdania.

FOTOGRAFIA VÝKLADU

Ústredným motívom Stachových fotografıí sú výklady. Výklad je zvláštnym priestorom, rozhraním medzi exteriérom ulice a interiérom predajne. Je priestorom určeným na prezentáciu, miestom expozície tovaru. Pred rokom 1989 boli výkladné skrine zároveň výlepovými plochami, ktoré udržiavali účelovú „masku“ ideológie stále „pri živote“. Hoci už v 80. rokoch sa stali plagáty a heslá „vizuálnym smogom“, ktorý chodci takmer nevnímali, v dôsledku ich permanentnej a frekventovanej prítomnosti výklad musel byť na významné štátne sviatky či pri príležitosti historických udalostí vždy vyzdobený. Každý si uvedomoval (podobne ako vedúci obchodu so zeleninou v Havlovej Moci bezmocných), že nejde už o presvedčenie, ale skôr o rutinu. Ako poznamenal o období postsocializmu český sociológ Josef Alan; ofıciálny hodnotový systém sa vyprázdnil, premenil sa na účelovú fasádu a jeho implementácia do správania niesla znaky formálneho rešpektovať, no zároveň si „myslieť svoje“. Absurdné „asambláže“, ktoré fotografıe dokumentujú, sú prepojením ideových hesiel či výziev s produktmi alebo názvami obchodov a služieb. Dnes je absurdita výkladov spojená skôr s montážou rôznorodých produktov, reklamným vizuálom a tovarom určeným na „zvádzanie“ chodca. Česká literárna teoretička Daniela Hodrová hovorí o výklade ako nájdenej asambláži. Je často neuvedomenou montážou pred metov, produktov, obrazov a textov. Jeho aranžmán vytvára zátišie vystavujúce sa pohľadom ako nejaké dielo, inštalácia. Zároveň je symbolom dočasnosti, pominuteľnosti. Vo výklade sa ulica zrkadlí ako motív vanitas. Sklo, ktoré vytvára mestský závoj a oddeľuje reálnu ulicu od miesta expozície, tovaru, ktorý je v dnešnej konzumnej dobe symbolom túžby. Premenlivosť a prchavosť túžby súvisí so stále novou potrebou uspokojovať ju, respektíve ju uspokojovať stále novými produktmi. Stachove fotografıe poukazu jú aj na tento odlišný princíp ulice: socialistického mesta, ktoré je verejným, štátnym etatizmom a ideológiou presiaknutým priestorom, a dnešného mesta; ktoré je sprivatizovaným priestorom, kde súkromný, komerčný profıt stojí nad verejným záujmom. V prípade mesta socialistického i toho dnešného kapitalistického je výklad istým obrazom charakteru spoločnosti. A to nielen v efekte zrkadlového odrazu. Je iluzívnym princípom, miestom rozporu medzi túžbou a skutočnosťou, reálnou potrebou a ilúziou. Je v podstate vždy miestom istej propagácie, i keď sa premieňajú prostriedky, akým je idea manifestovaná.

ZÁVER?

Výstava Obchodná na Obchodnej sa skončila v posledných novembrových dňoch. Problematika vnímania, reflektovania a oživenia záujmu o súčasný charakter verejného priestoru však ostáva stále aktuálna. Projekt však v sebe nesie aj isté nástrahy. Jednou z nich je možnosť, že Ľubo Stacho bude vpísaný do povedomia verejnosti ako „ten, ktorý fotí Obchodnú“ napriek tomu, že v jeho portfóliu sa nachádzajú aj výtvarnou stránkou podmienenejšie a subtílnejšie diela a cykly.

Systematicky rozvíjaný dokument z Obchodnej ulice však v jeho súbornom charaktere začína dominovať. Dokonca sa stal súčasťou semestrálnych prác Stachových študentov v Ateliéri Laboratórium fotografıe na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Oceňujem predovšetkým komplexný prístup, kde aj v rámci ateliéru vznikajú k téme Obchodnej, ale i s ňou súvisiacich problémov verejného a mestského priestoru rôznorodé prednášky, diskusie a konzultácie s odborníkmi nielen z výtvarnej oblasti, ale aj príbuzných, humanistických disciplín. Nakoľko bude téma rezonovať aj u študentov a ako ju dokážu transformovať do svojho, odlišnou skúsenosťou formovaného pohľadu, ostáva otvorené. Druhou nástrahou či skôr výzvou je schopnosť nájdenia vlastnej fotografıckej koncepcie. Schopnosť tému rehabilitovať a nie ju varovaním oslabovať.

Dôležitým rozmerom projektu je, napriek jeho teritoriálnemu ukotveniu, princíp zachytenia všeobecnejšej premeny mesta. Mesta, ktoré vždy reprezentuje spoločnosť, ľudí, ktorí v ňom žijú. Ulica je nielen topografıckým priestorom, komunikáciou či sledom rôznorodých fasád, ale sú v nej obsiahnuté aj jemné vrstvy, sedimenty minulých premien a ľudských zásahov. Dokáže ich fıxovať a spätne reprezentovať ako záznam o momente, o nájdenom zátiší, ktoré bolo „postavené“ iba na chvíľu, aby zapózovalo a potom sa rozpustilo v každodennom zhone.