Úvahy z ranných (zvukových) prechádzok
21. septembra 2015 Text: Ľubomír PavelkaALEBO AKO KAŽDÉ PROSTREDIE MÔŽE BYŤ HUDOBNÉ PROSTREDIE
„Listening is primary composition“
Elaine Barkin
A plne si to uvedomujem, keď sa ticho ulice zavčas rána zaplní „spevom vtákov“ – najskôr nenápadne jeden hlas, v diaľke zaznie druhý. Nevieme, a v podstate je to aj jedno, aký druh vtáka práve počúvame, ale vnímame konkrétnu farbu jeho „hlasu“ a rytmický pattern jeho spevu (ako často spoznávame tie najelementárnejšie rytmické vzorce). A potom zaznievajú ďalšie a ďalšie hlasy – možno povedať v rozmanitých kontrapunktoch. Niekedy znejú unisono, inokedy vytvárajú fascinujúci polyrytmus. A málokedy si plne uvedomujeme intenzitu a dynamiku týchto zvukov. Možno podobným spôsobom pozoroval vtáčí spev Clément Janequin, aby ho mohol zakomponovať do svojho Le chant des oiseaux. Alebo Oliver Messiaen v jeho skladbách v štýle oiseuax v rokoch 1950 až 1970.