Päť básní o tme
27. januára 2017 Text: Robert BielikXXX
Tma nad oceánom nie je
o nič väčšia ako pred rokmi,
keď si tu sedel naposledy,
iba tebe sa neskromne zdá,
že tá tvoja
s pribúdajúcim časom
narastá.
XXX
Všetko, čo v tejto tme
nevidíš, si ty, zopár
blízkych a milióny
neznámych; všetko,
čo v tejto tme nevidíš,
je svet, ako ho chápeš,
v neposlednom rade,
ako mu nerozumieš.
XXX
Vždy si sa lepšie ako
cez deň cítil v noci,
azda preto, že tma
je vtedy prirodzená.
XXX
Tma trvá.
Teda si.
XXX
Roky hľadiac do tejto
všadeprítomnej, neprestupnej
tmy
aspoň sčasti chápeš, prečo
si žiaden z biblických autorov
netrúfol Bohu prideliť
meno.



