S „nitrianskym malým sviatkom“ nekonvenčnej hudby – PostmutART Festom – sa už akoby automaticky spája jesenná atmosféra. Inak to nebude ani tento rok (22. – 23. október 2015), avšak priaznivcov „inej“ hudby určite milo prekvapilo pozvanie na Letný aperitív PostmutART Festu, na ktorom vystúpilo akustické trio Rose…Kneer… Reidy. A hneď na úvod možno povedať, že príjemný letný podvečer 16. júla 2015 sa za jednu hodinu zmenil na jedinečný.

Na nádvorí Župného domu v Nitre zazneli tri improvizácie (+ jeden prídavok) v podaní troch výnimočne kreatívnych a invenčných hudobníkov. Tým sa otvára priestor pre rozmanité podoby klišéovitých fráz o dokonalosti, súhre, improvizačných schopnostiach a pod. Ale čo iné očakávať od Jona Rosa, jedného z popredných predstaviteľov súčasnej nekonvenčnej a experimentálnej hudby, ako niečo ozajstne dobré? To vychádza z povahy jeho osobnosti, v jeho prípade nepozorujeme ani náznak prítomnosti hudobných (a iných) póz. Rose hrá naplno vždy a všade, lebo podľa môjho skromného názoru to ani inak nevie. Tak ako my pri vzájomnom stretnutí so zaujímavými ľuďmi (s ktorými si chceme a máme čo povedať) začneme hneď plynulo konverzovať, začína hudobný dialóg aj on – uvoľnene a s nadšením, priamo, in medias res. Je rovnako dobrý „rečník“, ako aj „poslucháč“, má svoj názora partnerove myšlienky vie rovnako dobre podporiť, ako aj veľmi rýchlo a nenásilne premostiť. A takáto komunikácia prebiehala aj s kontrabasistom Meinradom Kneerom a mladou gitaristkou Juliou Reidy. Bez zbytočných rečí: výborní, nesmierne citliví hudobníci a hudba plná invencie, energie, napätia a prekvapení.

Nebola to „neosobná komunikácia cez sociálnu sieť“, ale živý dialóg (trialóg), „ozajstné“ reakcie, skutočné búšenie srdca, pravé zimomriavky, autentický zážitok. A keby sme na seba reagovali a počúvali sa (a v neposlednom rade vedeli aj v pravú chvíľu „prestať“) aj v bežnom živote, tak ako hudobníci (a auditórium) v júlový podvečer na nádvorí župného domu, asi by bolo na tomto svete o niečo lepšie.