Maroš Krajňak: Informácia
Bratislava : Trio Publishing, 2013

Maroš Krajňak vo svojej najnovšej knihe opäť tematizuje osudy karpatského etnika, stáva sa v nej kronikárom, štatistom, ale aj akýmsi prorokom rusínskeho ľudu. Informáciu možno preto vnímať i ako správu o pozícii menšiny, ktorá v postupnom procese integrácie prichádza o svoje dedičstvo. Rozprávač stvárňuje dvojicu z Florinskej monarchie, Fedyho a Vaxa, od jej študentských čias až po starobu. Protagonistov vystihuje motív túlavých psov, podobne ako tieto zvieratá, aj oni putujú z miesta na miesto, neschopní nájsť si stály domov. Myšlienky na návrat do Florinska sa opakovane striedajú s ďalším únikom do cudziny. Pohyb postáv medzi západom a východom umocňuje ich dištanciu od vonkajšej reality: Fedy a Vaxo sú cudzincami všade, kam prídu. Ich počiatočné nadšenie z iného sveta zvyčajne rýchlo vystrieda skepsa, dezilúzia a pocit odlišnosti. Vidno to napríklad na Vaxovej ceste za rodinou do Ameriky. Vaxo z očakávaní lepšej budúcnosti: „Práve krv mu bude nápomocná, ona ho spasí, ona mu konečne pomôže, vďaka nej urobí úvodný krok.“ (s. 41) rýchlo vytriezvie, hnusí sa mu nový životný štýl, práca či bývanie: „(…) pred spaním nakŕmiť opicu, cez deň sa má starať o stádo zbedačených koní, večer vstupuje do ohyzdného domu, nedôsledne obloženého bielymi plastovými lištami, v kuchyni plnej múch môže zjesť polotovar“ (s. 47). Vaxo akoby sa v Amerike premenil na jedno zo zvierat, o ktoré sa stará, a v podobe zbedačeného koňa krivkal pod tlakom svojho pána.

Protagonisti cestujú, aby vyšli v ústrety modernej dobe, odchod z Florinskej monarchie možno preto vnímať i metaforicky, v zmysle opustenia tradičných hodnôt. Fedy a Vaxo utekajú od svojej minulosti, lebo nechcú stagnovať v prítomnosti a očakávať deprimujúcu budúcnosť: „Tu doma Vaxo žiť nechce, neverí v budúcnosť Florinska ani okolitých krajín, táto Stredná alebo dokonca Východná Európa je priestor, v ktorom sa nikdy nič nezlepší, život tu bude naveky ťažký, treba odtiaľto odísť, utiecť a zabudnúť.“ (s. 43). V novodobom usporiadaní spoločnosti človek stráca svoju identitu a jedinečné kultúrne aspekty sa podriaďujú všeobecným trendom: „Vaxo objavuje svoj zmiešaný pôvod, praví Florinčania neexistujú, ich monarchia je omyl, všetci sú miešanci, florinský národ je krutá fıkcia.“ (s. 41). Obraz Florinskej monarchie sa tak v mysliach hlavných postáv spája s nihilistickým vnímaním vlastného etnika: „(…) no aj ona zákonite mizne spolu s poslednými dušami svojich ľudí, tie duše strácajú vlastnú podstatu, ešte donedávna boli všadeprítomné a hrdo predstierali nesmrteľnosť.“ (s. 11).

Takisto ako v predchádzajúcich Krajňakových prózach aj v Informácii rezonuje otázka ľudskosti. Napriek tomu, že etický rozmer textu miestami pôsobí explicitne, nejde o moralizovanie narátora. Fedy s Vaxom nie sú idealistami, naopak, v úsilí začleniť sa do kolektívu sa často prispôsobujú nízkej sociálnej norme. Život v internáte svedčí o zlej morálke študentov, vystihuje ho faloš či pokrytectvo: „V kolektíve je najobľúbenejšia cnostná panna, čo chce zostať nepoškvrnená až do svadby, preto dáva iba anál“ (s. 15). Aj keď vo Fedym správanie ostatných vzbudzuje „pekelné“ asociácie: „(…) plynie prvý rok z niekoľkých pekelných“ (s. 14), pomerne rýchlo si na zvrátenosti zvyká a s výraznou pomocou alkoholu prijíma zmenený štandard prežívania: „Začína búrlivé obdobie, z krvi sa mu vyplavil florinský temperament, pár dní tam mlčal zaskočený zaprdenosťou zvráteného okolia, všetko sa však našťastie dáva do poriadku. Nasledujú mesiace divokých žúrov, je v epicentre“ (s. 17).

Informácie o pokrivených medziľudských vzťahoch a transponovaných hodnotách sa čitateľ dozvedá najmä prostredníctvom vedľajších postáv a epizódnych naračných častí. Vystupuje tu napríklad despotický farmár, ktorý zneužíva empatiu svojich podriadených, aby sa na ich úkor obohatil počas odovzdávania výplat. Bývalý vynikajúci futbalový talent sa stáva učiteľom hendikepovaných detí, čo vníma ako výrazný kariérny zostup: „Zarabam malo, učim dzeci glupe jak noc.“ (s. 37). Muzikant Hugo si svojvoľne vykladá hudobnú spoluprácu s dvoma Olašákmi, aby sa následne stal ich fıgúrkou: „Otrok Hugo musí urobiť presne to, čo si želajú mocní páni“ (s. 85). Kritika society založenej na nerovnocenných vzťahoch je najvýraznejšia vo Fedyho ironicko-sarkastickom manifeste Hymnus na kokotizmus. Tento však v kontexte príbehu môže pôsobiť nepresvedčivo a preexponovane, a to nielen pre takmer päťstranový rozsah, ale najmä svojou melodramatickosťou: „(…) ušla vám kariéra táborových dozorcov, podlých gardistov a arizátorov, nič to, aj napriek tomu ste dôležitá kasta a raz sa z vás stanú Vladári.“ (s. 100).

Podobne ako v predchádzajúcich prózach Maroša Krajňaka aj v Informácii sa v rozprávaní miešajú reálne a ireálne zložky. Snové motívy, bizarná skutočnosť či magickorealistické náznaky kontrastujú s naturalistickými opismi a materializmom. Svet techniky vstupuje do prírodných scenérií, ktoré síce stále sú monumentálne: „(…) naznačené kopce sú holé a vo všadeprítomnom čistom svetle dokonale žiaria“ (s. 71), no už nie sú také jedinečné. Fedy a Vaxo totiž svoj návrat do Florinskej monarchie dokumentujú prostredníctvom fotoaparátu a následne obrázky rozširujú na Facebooku: „Fedy rýchlo kontroluje kompozíciu v zornom poli, keď je s rozmiestnením videných objektov spokojný, rýchlo žmurkne, zachytený obraz sa zasekne“ (s. 71).

Maroš Krajňak je nepochybne poučeným autorom, čo potvrdzuje napríklad intertextuálny rozmer jeho prózy. Trebárs konfrontácia Fedyho a Vaxa s Drvičom času je zjavným odkazom na príbeh Mirosława Nahacza Bocian i Lola: „(…) ponad všetkých preletel bocian, zakričal – Lola!“ (s. 61). Prepojenie s Nahaczovým textom odkazuje na motív drog a zvyšuje tenziu medzi empirickou a iracionálnou skúsenosťou protagonistov: „Tu v okolí po lese skáču veľké jednonohé tvory, kedysi mali dve, a dve tiež ruky, už zanedlho sa z nich stanú obrovské hady, dopredu sa budú posúvať jazykmi.“ (s. 64 – 65). Samotný názov Florinskej monarchie možno skúmať v intencii fantasy románu Williama Goldmana The Princess Bride. Zatiaľ čo intertextovosť Informácie sa dá hodnotiť pozitívne, nie vždy funkčný je výber lexikálnych prostriedkov. Súčasťou románu je množstvo „intelektualizmov“ – odborných slov či termínov, ktoré posilňujú dojem štylizovanosti až bizarnosti: „auto sa vtedy katarzne zakníše“ (s. 45), „fotóny sa zmenili na černozem“ (s. 67) alebo „mizne im gravitácia buliev“ (s. 52).

Krajňak však svojou najnovšou knihou potvrdzuje, že sa autorsky vyvíja. Informácia je sugestívnou výpoveďou o jednotlivcoch, ktorí sa nevedia zaradiť do modernej society. Útrapy Vaxa a Fedyho synekdochicky zastupujú problémy karpatského etnika, no zároveň sú reflexiou celej spoločnosti, z ktorej sa strácajú náboženské, rodinné či všeľudské hodnoty. Nádej na dobrý koniec v Krajňakovom románe neguje iluzívnosť očakávaní a tak, hoci sa protagonisti v závere vracajú do Florinska, zostávajú osamotení a izolovaní od ostatných ľudí.