ANTIMITA

A.
zablúdil v byte, zdráhal sa hovoriť a mlčať v prvej osobe
znie nadpis;
potom sa pokúsil poprieť obsah celého textu
no bez snahy o akékoľvek
ďalšie oslovenie autora.

B.
skôr, než text napíšeš, zmiznú všetky
vizuálne záznamy, aby komunikácia
neprebehla nepriamo
ani prostredníctvom skla či vrstvy
čoraz mäkších bodov.

C.
ďalej už len:
nehlasne obchádzať tvoju trajektóriu, oči
fıxovať na signály pre chodcov, vydržať
aspoň niekoľko sekúnd, farby
sa potom vo svetle zlejú dokopy a
zaspávajú na sietnici

INTRAVILÁN, ETIKA

pozdrav:
už nevieš, či ide o bzučanie, alebo kosenie, zvuky sa tu zlievajú viac než obyčajne,
teraz, keď si odhodlaný vlastný výskyt neobmeniť, pozoruješ,
ako sa mestský pôvod pretavuje aj do budovania tejto záhrady,
rastliny, prenesené z činžiaka do voľnej zeme, nástoja
na črepníkových rozmeroch, rast iba do výšky, mimo rozpínania;
okolo hmyz, upravené stravovacie návyky, anonymita zmizla s podlažiami:
počuješ jasne, prvý raz ťa zdraví človek odvedľa, možnosť vstať,
vysloviť vlastné meno, vymeniť za iné; rýchlo hodnotíš trajektóriu
nadvihnutých očí, po tomto všetkom by si musel preletieť:
zneistieš, ostávaš ticho s vedomím, že v obci týchto rozmerov je neodzdraviť prvým mienkotvorným
faktorom

VŠETKO

Fwd: ktosi chvíľu pred tebou rukou určí
obrys znázornenej vety, hoci odtieň
prechádza z jedného predmetu do druhého pomerne
nejasne
a hrany je voľným okom zložitejšie zachytiť
ťažko ťa môže mrzieť, ak si nekonal
teraz, keď máš predsa všetko
bez zbytočných vysvetlení
komu preposlať

143 CM

krok od domu:
veci okolo teba preskupené inak, rozšírený
vzduch,
nosič s dokumentom, ktorý som o tebe nakrútil, založíš medzi zvyšok
fıxou zoradeného hrania, zvuky s bodkou:
nesledovať sa, nemerať, neriskovať prepnutie
na dobu, keď si ešte vlastné prepojenia mohol
natiahnuť
nekrátený iba na plochy

OD FILMU

Povrchy, na ktoré možno premietať, volíš podľa toho, akou farbou
pomenuješ otáčaný úsek.
Vynímajúc plátno, skúšaš projekciu na kamene, drevo,
stromy (nutnosť zdôrazniť limity v jase, dosah žiarovky, rozlíšenie,
obmedzenú časovú dostupnosť).
Minútová sekvencia nerozpráva v príbehoch
a nevypína po tme.
Keď sa zbavíš tohto zvyku, stanú sa aj z teba nové polia, odtiahnuté preč od jeho rúk
a výrazu.

NENARATÍV

večer sa vraciaš domov po nezmenenom meste, vojdeš
a s pretrvávajúcou bolesťou v ušiach
(príznaky opätovne prítomné po každom dlhšom pobyte)
pochopíš
a začneš s prestavbou:
interiér vo vedomom rozklade,
zo stien miznú vyobrazenia tvojho
súvisu s obsahom iných,
cudzích stien; uvoľňujú miesto
priestoru: izbu
už nebude jednoduché
opísať
ako súčasť scény
a zaraďovať do nej konanie
či jeho posun.
prípustné
tu, na tejto bielej ploche,
je tak iba sledovanie nevlastných
funkčne
spracovaných naratívov.

NEVZDÁVA

túto zásielku by si najradšej neprevzal,
no odkedy bývaš tu (nič sa nestane) a poštu vyberá nájomník,
prišiel si o jedno z gest a obľúbenú formu nesúhlasu.
teraz
pokrčená obálka leží na zemi,
nezdvihneš sa, ani
aby si ju opäť zalepil a vložil do novej;
jeho adresu sa zdráhaš písať osobne,
konať nemôžeš,
kým do tlačiarne
nedokúpiš náplň.
vieš, čo chceš dať najavo:
obsah musí pôsobiť ako neotvorený,
odosielateľovi
sa vrátiť v pôvodnom stave, s jediným
jasným znamením:
bez dotyku,
zásahu,
bez informácie

MICHAL TALLO (*1993) pochádza z Bratislavy, študuje fılmovú dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. Organizačne sa podieľa na niekoľkých fılmových festivaloch a na literárnej súťaži Medziriadky, pôsobí tiež ako programový dramaturg bratislavského fılmového klubu FK 35mm. Básne publikoval v literárnych časopisoch.