Elena Ferrante : Príbeh nového priezviska
preklad Ivana Dobrakovová
Bratislava : Inaque 2016

Ak bola motívom prvej časti štvordielnej Neapolskej ságy s názvom Geniálna priateľka rozhodujúca sila vedomosti a poznania v mikrosvete riadiacom sa vlastnými pravidlami a hierarchiou, druhá časť je o dôvere nielen medzi ľuďmi, ale aj o dôvere v schopnosť spoznávať svet a prijať jeho neustále sa meniacu podobu.

Hodnotiť jednotlivé časti tetralógie samostatne, bez ohľadu na celok, je dosť komplikované, pretože jednotlivé motívy presakujú a vystupujú v novom svetle o stovky strán neskôr zároveň s tým, ako rozprávačka dospieva. Realistické rozprávanie v prvej osobe autorka nekontaminuje „históriou overenými“ pozorovaniami ani komentármi z poučeného (ironického) odstupu. V románe Príbeh nového priezviska sa takáto poznámka objavuje len raz, keď sedemdesiatročná rozprávačka vstúpi do textu: „Dnes mi je už trochu nepríjemné znovu si vybavovať, ako som trpela, nemám pre vtedajšiu Elenu žiadne pochopenie.“

S protagonistkami Geniálnej priateľky – Elenou a Lilou, sa stretávame na prahu dospievania. Lila sa vydala za údenára Stefana, ktorý ich manželstvo zradil už na svadbe, keď topánky, ktoré Lila na veľké rozhorčenie svojho otca vyrobila, daruje „arcinepriateľskej“ rodine vo štvrti – Solarovcom. Elena neustále bojujúca s pocitmi nedostatočnosti sa ocitá na pomyselnej hranici – mala by zmaturovať a prijať tradičný osud ženy zo štvrte – vydať sa za priateľa Antonia, pracovať na pumpe pri širokej ceste a porodiť mu niekoľko detí, na druhej strane stojí jej fascinácia školou, vzdelaním (a poznaním), univerzitným študentom Ninom a všetkým, čo sa s jeho životom spája. A práve skutočnosť, že si nemusí vyberať a rozhodovať sa medzi týmito dvomi alternatívami, je nosným motívom tohto aj nasledujúceho románu zo série.