Vlna

urbánny splietací mág

Esperanza, Hope, Shpresoj, Nádej…

Text: Lucia Paprčková

Luljeta Lleshanaku sa narodila v Ebasane v Albánsku, v roku 1968. Už pri narodení je potrestaná, tretia generácia trestu. Vyrastá v domácom väzení a po dosiahnutí dospelosti jej pridelia prácu, najskôr na farme, potom v továrni na konzerváciu ovocia a nakoniec v továrni na koberce v meste Kruja.

Jej strýko Alush, brat jej otca, vzdelaný v Taliansku, bol po druhej svetovej vojne vodcom antikomunistického odboja v Albánsku so základňou v Bari, v Taliansku. V roku 1950 však padol do pasce albánskej tajnej služby a bol popravený. Ofıciálna verzia jeho popravy sa líši od tej reálnej. Jeho telo bolo zabalzamované a vystavené v centre mesta, o päť dní neskôr, keď sa začali šíriť ofıciálne správy o jeho smrti. Jeho rodina bola deportovaná do internačného tábora v meste Berat, kde zomreli obaja jeho rodičia, bez nároku na hrob. Luljetin otec mal v čase deportácie šesť rokov, jeho staršia sestra skončila v inom pracovnom tábore.

Brat jej starej mamy z matkinej strany bol Abaz Kupi, vodca antifašistického odboja proti talianskej fašistickej okupácii, 7. apríla 1939. Bol vodcom národnej strany Legaliteti, ktorá bola vyhlásená za nezákonnú a Kupi bol odsúdený na smrť, keď prišla k moci komunistická strana, podporená juhoslovanskou stranou. On a mnoho vysokopostavených politikov, ktorí sa nepridali ku komunistickej strane, boli nútení utiecť z Albánska v roku 1944. Jeho rodina bola deportovaná do táborov Berat a Tepelena (považovaný za tábor smrti) a rodina jeho brata (rodina Luljetinej matky) bola deportovaná do Beratu, do tábora, kde sa nachádzala aj rodina Luljetinho otca. Jej strýko a jej starý otec boli uväznení vo veku 17 a 19 rokov. Najstarší brat skočil z tretieho poschodia väzenia, aby ukončil sériu mučení, ktorú už nemohol zniesť, no prežil. Chytili ho, znovu ho uväznili a medzitým kvôli nemu mučili celú rodinu: Luljetina matka bola ako osemročná mučená elektrinou spolu s jej matkou, zatiaľ čo jej brat visel dolu hlavou a bol bitý. Rovnaká situácia sa opakovala počas 47 rokov.

Celý článok si môžete prečítať v novom vydaní časopisu Vlna