Tržnica na Trnavskom mýte, alias „nová trž- nica” má svoje miesto v dejinách a v obraze Bratislavy. Jej prívlastok „nová” však časom a rekonštrukciou Starej tržnice devalvoval na ironické pomenovanie starej, zabudnutej, ale aj sympatickej ospalej diery uviaznutej v časovej slučke deväťdesiatych rokov. Z jej pomalého života ju nedokážu vytrhnúť efemérne pokusy magistrátu Nového Mesta typu nové logo, webstránka či facebookový profıl ani krátkodobé umelecké intervencie upozorňujúce na jej jedinečnú existenciu. Stav permanentnej letargie sa prejavil aj na architektúre tržnice, ktorá sa obalila do kokónu nedobytnosti. Pôvodne bola modernistická stavba Ivana Matušíka v high-tech štýle navrhnutá ako presvetlená sklená konštrukcia, ktorá chráni, ale neuzatvára. Pôsobila priehľadne, veľkoryso a vzdušne v priestore. Dnes je obsypaná stánkami a inou dočasnou architektúrou, oblepená plagátmi, reklamou, logami, zamorená vizuálnym smogom. Našťastie Nové Mesto prijalo tržnicu za jednu zo svojich služieb bez ambície meniť jej funkciu a dokonca plánuje jej rekonštrukciu, čo je v súčasnosti nutné oceniť ako výnimočné prijatie architektúry a špecifıckej atmosféry a zmyslu stavby.

Celý článok si prečítate v časopise Vlna 63. Objednať si Vlnu 63 …