(ESKAPISTICKÁ ESKAPÁDA VO VERŠOCH)

Prídem z práce.
Ako slnko,
ktoré klesá na západ,
takisto som unavený.
Teraz chcem už iba spať.
Pospať si tak dvadsať minút,
dať sa trochu dokopy.
Potom bude zasa dobre.
Kto to pozná, pochopí.
Vyvalím sa na pohovku,
zavriem ťažké viečka.
Spánok ma už zaplavuje,
pomaly jak riečka.
Premením sa na ponorku,
unášať sa nechám.
Je mi jedno, kam to bude,
len nech je to niekam.
Na chvíľu chcem zabudnúť,
že volali mi z pobočky,
či mám takú nevýhodnú
hypotéku náročky.
Ak by som vraj potreboval
výhodnejšie podmienky…
Je to jedno, teraz už
pozorujem kamienky,
ktoré sa tu prevaľujú
celkom dole, na dne,
kde sa víri jemný piesok,
o chvíľu si sadne.
Ach, ako ťa milujem,
hojdajúci spánok.
Oddýchnuť si od mesta,
hluku, od topánok.
Na chvíľu sa oslobodiť,
odtrhnúť sa z reťazí.
Beda tomu, čo mi
tento plán chce prekaziť.
Treba zahnať votrelca,
čo ma v tejto chvíli
chce okradnúť o spánok,
ukradnúť mi sily.
Aspoň krátko zotrvám
v bezvedomej nádhere!
Ale moment, čo to je?

Celý článok si prečítate v časopise Vlna 63. Objednať si Vlnu 63 …