Od vydania románu Geniálna priateľka, prvého dielu tzv. Neapolskej ságy, získala Elena Ferrante povesť jednej z najstrhujúcejších, najvnímavejších a najelegantnejších súčasných rozprávačiek. Obľúbili si ju spisovateľky ako Jhumpa Lahiri, Elizabeth Strout, Claire Messud, ako aj kritici a kritičky. Ale nepochybne najväčší úspech zožala u čitateľov a čitateliek, ktorí v jej knihách našli príbehy o ľudských vzťahoch, láske, rodine a priateľstve.

V tretej časti Neapolskej ságy sa z dievčat Eleny a Lily stávajú ženy. Lila, ktorá sa v šestnástich vydala, má malého syna; opustila manžela a výhody, ktoré jej prinášal tento zväzok, a pracuje ako robotníčka vo fabrike. Elena odišla zo štvrte, skončila vysokú školu a vydala úspešný román. Otvorili sa jej dvere do sveta vzdelaných ľudí. Obe ženy sa snažia prebúrať múry väzenia, ktorým je život v biede, nevedomosti a podriadení. Plávajú v mori príležitostí, ktoré priniesli sedemdesiate roky. A predsa ich stále spája silné puto, ktoré nemôžu preťať žiadne vonkajšie okolnosti.

Elena Ferrante s realistickou presnosťou opisuje život v Taliansku na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, študentské protesty a vznik odborových hnutí, a tak do jednoliateho celku spája premýšľanie a ideály mladých ľudí snívajúcich o lepšej spoločnosti s každodennou realitou obyčajných pracujúcich, polovičných mafıánov a ľudí, ktorí zbohatli ešte počas druhej svetovej vojny prostredníctvom kolaborácie s fašistickou diktatúrou.

V tomto období si Elena s Lilou volia cestu životom, sú slobodnejšie a nezávislejšie od prísnej hierarchie neapolskej štvrte, v ktorej vyrastali, ale zároveň ich táto základná skúsenosť ovplyvňuje viac, ako sú ochotné pripustiť.