Niekoľko spôsobov, ako robiť divadlo a tanec v čase krízy.
Prípad atr vo forlì

Robiť divadlo a tanec v čase krízy nie je jednoduché ani v Taliansku, ani v mnohých ďalších krajinách. Keď je nedostatok verejných a súkromných fınancií, keď investovanie do kultúry nepatrí medzi priority politickej triedy, keď inštitúcií, v ktorých sa dá nájsť uplatnenie, je málo a možnosti pre rast mladých zoskupení sú limitované, nastáva situácia, keď „nutnosť cibrí um“ a iniciatívy umelcov a organizátorov prinášajú na svetlo originálne riešenia.

V Taliansku sa to deje často a spoločným prvkom mnohých foriem tohto „divadelného oživovania“ je využitie nedivadelných, alternatívnych priestorov (rurálnych, urbánnych alebo industriálnych), schopných stimulovať divadelnú kreativitu, integráciu s mnohými inými druhmi umenia a priamejší dialóg s publikom a komunitami v teritóriu. Príkladov je mnoho, počnúc rezidenčnými kreatívnymi centrami ako Arboreto – Teatro Dimora (Arborétum – Divadlo Príbytok) z Mondaina, ktoré vzniklo v roku 2004 v jednom opustenom arboréte so 6 000 rastlinami a jedným sedliackym domom, alebo Corte Ospitale (Pohostinný dvor) v Rubiere, kláštor zo XVI. storočia, ktorý sa v roku 2000 stal kultúrnym centrom a od roku 2007 zintenzívnil svoju aktivitu v rámci hosťovania aj vlastnej produkcie.